Je klamať vždy zlé?

Je klamať vždy zlé?

Existujú tri typy ľudí. Prví, ktorí každé klamstvo zavrhnú ako dielo diabla, druhí, ktorí naopak proti nemu nič nemajú a nakoniec tí, ktorí ho majú za zlé, no pripúšťajú, že v niektorých situáciách môže dopomôcť k dobrému. Ja osobne si nemyslím, že je každé klamstvo zlé a nemôže byť k dobru veci. Z morálneho hľadiska človek nemusí vždy hovoriť pravdu, ak by mala byť neprijateľnou, alebo väčšmi mätúcou. Uvediem príklad. Ak vediem stretnutie pre mladých, na ktorom obhajujem dôležitosť predmanželskej čistoty a sama pri tom nie som pannou a niekto sa ma na to opýta, je lepšie keď zaklamem, ako keby pravdivo odpoviem, pretože by ich to zmiatlo a ťažšie by prijímali fakty a myšlienky, ktoré sa im snažím sprostredkovať. To je jeden z pohľadov na vec.

Vrátim sa k pôvodnej otázke : môže klamstvo slúžiť dobru? Som presvedčená, že áno. Samozrejme, teraz si nechcem klamstvo zastávať, ale k tomu sa vrátim neskôr. Spomeňme si len na nedávny komunistický systém, ktorý bránil akémukoľvek náboženskému presvedčeniu, alebo na holokaust, kedy boli ľudia masovo vyvražďovaní. Ak im niekto chcel pomôcť, musel klamať. Alebo aspoň minimálne zatajiť pravdu. Je veľa životných situácií, ktoré možno nie sú až také drastické, ako dve, vyššie spomínané, kedy klamstvo slúži k dobru veci. Rodič, tyran, pred ktorým sa dokážeme ubrániť len klamstvom, minimálne zmierniť účinky jeho hnevu, alebo odpoveď násilníkovi, ktorý sa pýta, či je v dome ešte niekto ďalší... situácií je neúrekom. No teraz si predstavme moment, kedy sa nás pod hrozbou smrti pýtajú, či veríme v Boha. Tiež ide o ľudský život, ale v tomto prípade odpoveď naberá hlbší zmysel. Už nejde o to, či chcem zachrániť niekoho iného z nespravodlivosti, ale o preukázanie svojej viery. Je zaujímavé ako samotná podstata a príčina podnetu ovplyvní ľudskú reakciu ohľadom pravdy a klamstva.

Čo klamstvo vlastne je? Výkladový slovník nám povie, že klamstvo je podvod, zatajovanie pravdy alebo fakt, ktorý prezentujeme druhým ako pravdu, aj keď v skutočnosti pravdou nie je. Keď sa na to pozrieme očami kresťana, v prikázaniach nenájdeme nezaklameš, dokonca klamstvo nepatrí ani medzi sedem hlavných hriechov. Avšak zmienku o ňom nepriamo nachádzame v 8. prikázaní, ktoré ľudí vedie k tomu, aby o svojich blížnych svedčili a hovorili v pravde. Mnoho ľudí sa ohrádza tým, že klamstvo pochádza od diabla, ktorý je zlý a preto žiadne klamstvo nemôže byť „dobré“. Keď čítam biblické príbehy, často mám možnosť sledovať, ako dokáže Boh aj to najväčšie zlo použiť na dobrú vec. Tak prečo by nebol schopný použiť aj klamstvo?

Nechcem klamanie zastávať. Verím tomu, že pravda, aj keď je niekedy bolestivá a nepríjemná, oslobodzuje. Viem, ako veľmi klamstvo ničí dôveru a rozbíja vzťahy. Nič neobstojí, ak je to postavené na špinavom klamstve. Čo je ale veľmi dôležité je vedieť rozlíšiť, kedy je klamstvo „nevyhnutné“ a kedy je už len výhovorkou pre našu zbabelosť. Mnoho ľudí padne do tejto pasce. S vedomím, že slúžia dobru, klamú stále viacej, až sa nakoniec ocitnú v jednom obrovskom kolobehu nepravdy, z ktorého sa len veľmi ťažko dostanú preč. Každý by mal mať túžbu a snahu v pravde žiť. Pretože pravda je dôležitá, aj keď sa ju v dnešnej dobe mnohí snažia zbaviť jej privilégií.

V tejto eseji som chcela poukázať na to, že nie každé klamstvo musí byť kategoricky ohodnotené ako zlé. Ak to zhrniem, z morálneho, ľudského a v určitom zmysle aj kresťanského pohľadu, nie je klamstvo vždy zlé. Existujú situácie, v ktorých je zamlčanie pravdy, alebo jej úplné popretie takmer nevyhnutné, aby zvíťazilo dobro. Veď spravodlivému všetko slúži na dobré...