Veľkosť každého človeka sa meria jeho stratou.

Hodnotu človeka nemôžeme posudzovať v meradle strát a nedostatkov. Veľkosť človeka sa meria tým, kde ho dokážem opäť nájsť, keď už nie je pri mne. Moja starká bola výnimočná žena. Ten typ, ktorý nikto nezabudne a každý pozná. Bola veľmi spoločenská, komunikatívna, obetavá, ochotná pomôcť a čo si zaumienila to aj dosiahla. Nanešťastie toto leto po náročnej chorobe zomrela. Krátko po tom som bola opäť v jej izbe a čítala si jej obľúbenú knižku. Uvedomovala som si veľkosť straty, ktorá ma zasiahla. Všetko čo už nezažijem. Čo nezažijeme spolu. O čo všetko som prišla. Avšak moja strata ani zďaleka nevyjadrovala veľkosť osobnosti, ktorou starká bola. Až postupom času som zistila, v čom spočíva jej hodnota. Nie v tom, ako veľmi ľuďom chýba, ale v tom, čo im zo seba dala. V každom príbehu, ktorý o nej s láskou rozprávajú kamaráti. Nie v jedlách, ktoré nám vyvárala, ale v tom, že nás učila variť. Nie v staraní sa o záhradu, ale v tom, že mi ukázala ako sa o ňu postarať, keď tu už ona nebude. V každej veci, na ktorú sa pozriem a vidím ju. V kvete, ktorý pre mňa vypestovala, v kompótoch, ktoré zavarila alebo v nohaviciach, ktoré zašila. Keď si neviem dať rady, len rozmýšľam, čo by asi urobila ona. Keď si spomeniem na všetky zážitky,ktoré spolu máme, ako sme si spievali pri robote alebo sme sa smiali, ale sa aj hádali a plakali. Teraz. Až teraz dokážem vnímať jej veľkosť. To, kým pre mňa bola. 

Hodnotu človeka môžeme merať iba merítkom zisku, nie straty. Iba keď niekoho opätovne nachádzame v každodenných radostiach a starostiach, iba vtedy pre nás naozaj niečo znamenal. Pretože strata prináša so sebou hnev a bolesť, neskôr zabudnutie. No pozrieť sa niekam a v každom pohľade vnímať milovaného človeka prináša nádej a lásku. Ako hovorí Contaee Cullen: "Stratiť lásku je strašné. Klame, kto hovorí, že smrť je horšia."