Francine Riversová : Leotina záhrada

Corban, potrebuje zmeniť svoju vysokoškolskú prácu, aby dostal A-čko, Annie sa chce dozvedieť, prečo jej mama neustále vyčíta, že je presne ako stará mama Leota. Tieto odlišné okolnosti ich spoja a nútia ich tráviť spolu stále viac času. Zo vzájomných nesympatií medzi postavami sa postupne budujú určitým spôsobom hlboké priateľstvá. Annie, takisto ako Leota, sa snaží zmieriť so svojou matkou. Chce aby jej rodina bola zase úplná, aby si vedeli navzájom odpustiť a zmieriť sa so sebou. Avšak jej matka sa nedokáže dostať von z minulosti a začať žiť v prítomnosti. Proces zmeny je veľmi dlhý a môžeme si ho veľmi nepatrne uvedomovať počas čítania. Keď sa zdá, že veci môžu nabraž iný smer, Leota skončí s vážnym zdravotným stavom v nemocnici, kde jej ostáva už len málo času. Ako sa k tomu postavia jej deti a Annie s Corbanom, ktorý má okrem toho vážne problémi s priateľkou? Dokáže Leotina dcéra prekonať bariéru nepochopenia a neochoty vypočuť si druhú stranu príbehu svojho života? Je Corban natoľko silný aby vydržal skúšku, ktorú mu pripravila Ruth? Spojí Annie rodinu opäť dokopy?

Kniha Leotina záhrada je zaujímavá realitou každodenného života, ktorú zobrazuje. Ak čakáte veľký happy end, na aký sme u Francine Riversovej zvyknutý, asi budete sklamaný. Autorka veľmi pekným spôsobom zobrazuje vývin vzťahov medzi hlavnými postavami, ale osobne som mala od určitého okamihu v deji pocit násilnej snahy o zdramatizovanie deja a akýchsi pokusov o zahrnutie prvkov, ktoré sa podľa mňa oveľa viac hodia do detektívok, do deja a pôsobili rušivým dojmom. Takisto som bola veľmi prekvapená koncom knihy, ktorý podľa môjho názoru potreboval ešte aspoň 50 strán :D . Obsahoval veľa nevypovedaných otázok a nedokončených,alebo veľmi narýchlo ukončených dejových línií.

Leotina záhrada na jednej strane zobrazuje osamelosť, akú pociťuje Leota, Corbanovu snahu o pochopenie druhých, zrod hlbokých vzťahov a celkovo sa v nej mnohí nájdu, poprípade im kniha môže pomôcť pochopiť druhých. Čo sa mi na knihe nepáči, je jej druhá polovica, kedy sa dej začne uberať pre mňa zvláštnym smerom, s ktorým som sa nemohla stotožniť a až do konca knihy som sa nevedela ubrániť pocitu, že je výsledkom akéhosi experimentu, čo sa týka vedľajších dejových línií a pre mňa veľmi narýchlo ukončeného deja. V určitom ohľade sa to dá zdôvodniť nutnosťou zobraziť realitu života. Zobraziť skutočnosť, že nie všetko končí šťastne, nie vždy máme dosť času pre druhých a nie vždy veci skončia ako by sme si priali. Samozrejme, môj pohľad je veľmi subjektívny, preto urobíte najlepšie,keď si knihu prečítate a utvoríte si vlastný názor. Príjemné čítanie.