beletria

Ľudia sa narodia a zomrú. Fakt, s ktorým sa všetci musíme skôr či neskôr vysporiadať. Neustály kolobeh radosti a bolesti, ktorý ešte nikto nedokázal zastaviť. A koľkí si to priali! Napriek všetkému je jasné, že nie je možné voči tomuto systému ostať chladným. Avšak môže miera straty, ktorú cítim, určiť veľkosť osoby,ktorá mi chýba? Myslím si, že v tejto otázke je ukrytého viac egoizmu ako smútku. Ja, ja a ešte raz ja. JA som ju stratil. JA ju už nikdy… Celý článok ›

Stál na druhej strane mosta. Vlastne, chcel tam stáť. V skutočnosti len pomaly postupoval naprieč rozbúrenou riekou. Možno až príliš pomaly vzhľadom k tomu ako rýchlo sa tam chcel dostať. Ale to by až tak nevadilo. Veď bolo aj horšie, no nie? Vždy bolo aj horšie. Muselo byť. No v temnom povetrí a len slabom svetle mesiaca pomaly prestával pokusu o zjednodušenie situácie veriť. Bolo to zlé. A ak má byť úprimný, veľmi zlé. Čakala ho dlhá cesta. Životom... No v… Celý článok ›

"A na záver môjho koncertu mi dovoľte prosím, malú improvizáciu..." V momente sa rozozvučali píšťali organa a mnou prebehla triaška. Nie, toto nemôže byť koniec... Niekde v pozadí jeho mysle počuje potlesk a búrlivé ovácie ako už mnohokrát predtým, no teraz mu neprinášajú potešenie a hrejivý pocit pri srdci vyjadrujúci dojatie, ale strach. Obrovský, ničím nezastaviteľný tank emócií rútiaci sa na neho. Moment nárazu ho paralizuje. Agónia a bolesť lomcujú… Celý článok ›

človek sa narodí, vyrastá v detskom svete a všetko je preňho gombičkou. Žiadne starosti, povinnosti, len hra. Jediným problémom je pokazený traktor alebo hladná bábika. Je to obdobie, kedy je oco naším hrdinom a mama princeznou, dobrou vílou, ktorá má všetkých rada. A samozrejme, princezná a hrdina sa ľúbia. Potom sa tento krátky čas skončí. Začína sa úsek života, ktorý odborníci nazývajú pubertou. Chlapci si všímajú dievčatá a tie sa medzi sebou o nich… Celý článok ›

Muž sedí na posteli a premýšľa. Zamýšľa sa nad svojím životom. Nad svojím konaním a situáciami, ktoré prežil. Pri jeho pravej nohe ležia červené korálky. Na dvore sa naháňajú deti. Lúka práve zakvitla púpavami a vlčím makom. Grilovačka, hry, zábava. Ako sa naháňajú, on padá a plače. „Srdiečko moje, neplač. Rytieri predsa neplačú a už je pri tebe dobrá víla,“ s úsmevom mu hovorí mama, pobozká a objíma ho. Mama... Na námestí stojí… Celý článok ›